Michele Carafa, celým menom Michael Henry Francis Aloisio Vincence de Paul Carafa Colobrano, (28. novenmber 1787 Neapol – 26. júl 1872 Paříž) bol taliansky hudobný skladateľ a vojak.

Bol druhým synom Johna Carafa, princa Colobrano a vojvodu Alvito. Michele získal solídne hudobné vzdelanie a v roku 1802 zložil svoju prvú operu Il Fantasma, ktorá bola predvedená v roku 1805 v divadle jeho nevlastného otca, princa Caramanice. V týchto rokoch bol študentom vojenskej akadémie Nunziatella v Neapole. V krátkej dobe ešte uviedol ďalšiu operu Il prigioniero. V roku 1806 sa presťahoval do Paríža, kde študoval skladbu u Luigi Cherubiniho a hru na klavír u Friedricha Kalkbrennera. Skomponoval tu operu La musicomania.

Otec ho však požiadal, aby sa vzdal hudby pre vojenskú kariéru a stal sa poručíkom vo francúzskej armáde. Zúčastnil sa bojov u Campo Tenese (Battaglia di Campotenese) v roku 1806 a bol zajatý. Po prepustení zo zajatia ešte bojoval na Sicílii. Za zásluhy v boji bol povýšený na kapitána.

V roku 1808 sa vrátil do Neapola, oženil sa s Antoinette d'Aubenton a pokračoval v štúdiu hudby pod vedením Fedele Fenaroliho. Pod tlakom rodičov nastúpil znovu do Napoleonovej armády a zúčastnil sa ruského ťaženia pod velením francúzskeho maršala Joachima Murata. Po bojoch u Ostrovna bol vyznamenaný Rádom čestnej légie a obdržal titul Barón Talianskeho Kráľovstva.

Reštaurácia Bourbonovcov na neapolskom tróne znamenala koniec Carafovej vojenskej kariéry a mohol se tak plne venovať hudbe. V roku 1814 bola uvedená v Teatro del Fondo v Neapole jeho opera Il Vascello d'occidente a o dva roky neskôr opera Gabriella di Vergy na libreto Andrea Leone Tottolu. Dielo bolo rovnako úspešné ako opera Otello Gioacchina Rossiniho, ktorá sa hrala v tom istom roku v rovnakom divadle.

Už ako zavedený operný skladateľ odcestoval znovu do Paríža, kde triumfoval hlavne operami Jeanne d'Arc à Orléans (1821) a Le Valet de Chambre (1823). Najväčší úspech zaznamenal operou Masaniello ou Le pêcheur Neapoltain, ktorá sa v Théâtre national de l'Opéra-Comique hrala 136 krát.

V roku 1834 získal francúzske občianstvo, bol zvolený členom Académie des Beaux-Arts a v roku 1837 se stal jej predsedom. V roku 1838 bol menovaný riaditeľom Vojenského hudobného gymnázia. V tomto roku taktiež uviedol na scénu svoju poslednú operu Therese a ďalšie roky sa venoval iba pedagogickej práci. V rokoch 1840–1858 vyučoval kontrapunkt a skladbu na Conservatoire national supérieur de musique et de danse de Paris.

Na konci svojho života ochrnul a v roku 1867 zomrel v Paríži vo veku 84 rokov.

Napriek tomu, že vo svojej dobe boli jeho úspechy u obecenstva porovnateľné so slávnymi skladateľmi tej doby ako bol Rossini, Bellini, Auber alebo Halévy, je dnes jeho dielo takmer zabudnuté. Novodobá premiéra opery Mariti aprite gli occhi! ossia La gelosia corretta bola uvedená v roku 2011 v Neuburgeru an der Donau v Nemecku. Dostupná je nahrávka opery I due Figaro ossia Il soggetto di una commedia z roku 2006.

zdroj: wikipedia