Ostrov Mljet

Ostrov Mljet je jedným z najkrajších a nejzalesněnějších ostrovov Jadranského mora. Leží v Južnej Dalmácii, paralelne s východnou časťou polostrova Pelješac, od ktorého je oddelený 8 km širokým Mljetským prielivom (Mljetsky kanal), 13 námorných míľ od ostrova Korčula a 24 námorných míľ od Dubrovníka. Ostrov má predĺžený tvar a je pomerne veľký, zaberá plochu 100,4 km2, je 37 km dlhý a 3 km široký. Pobrežie lemujú skalné steny, ktoré sú smerom k pevnine nižšie a dostupné a na vonkajšej strane strmé s množstvom jaskýň. Okolo ostrova je rozosiate množstvo drobných ostrovčekov. Vo vnútrozemí ostrova sa rozkladajú početné krasové polia a starodávne dedinky vybudované z kameňa. Mierne podnebie sa vyznačuje vysokým počtom hodín slnečného svitu (2580 hodín ročne). Žije tu 1230 obyvateľov.

Vďaka bohatej vegetácii, najmä v oblasti národného parku, je Mljet označovaný ako "zelený ostrov". Dnes tu rastie päť rôznych typov lesa, ktoré formujú predovšetkým borovicové a dubové porasty. V oblasti mljetských jazier sa lesy spúšťajú k samému pobrežiu a vytvárajú pocit nedotknutej prírody. Na skalnatých pobrežiach aj vo vnútrozemí ostrova rastú stredozemné rastliny, medzi ktorými je veľa endémov. Najväčšiu zásluhu na tom, že tu aj dnes rastie dokonca päť rôznych typov lesa majú však benediktínsky mnísi, ktorí sa ako stáročný feudálni vlastníci ostrova Mljet oňho vzorne starali, a až do konca 18. storočia prísne zakazovali osídľovanie jeho západnej časti, ktorá je dnes väčšinou súčasťou národného parku.

Pozostatky mediteránskeho pralesa, pôvodného lesa korkového duba a borovice čiernej, sú však dnes aj tu prítomné len fragmentárne, a najlepšie zachované sú nízke lesné porasty v časti Velika dolina. Na ďalších miestach je les čiastočne doplnená mediteránskou macchiou, divými olivami, svätojánskym chlebom, krovitým porastom na kamennom podloží a priestrannými lesmi rýchlo sa šíriacej alpskej borovice, ktorá časom prevzala vládu nad citlivejšími rastlinnými druhmi.

Špecifickom pre tento ostrov je neprítomnosť jedovatých hadov. Tí boli vyhubení indickým zvieraťom Promyka mungo , ktorý sem bol za tým účelom dovezený. V lesoch pobehujú jelene a aj diviaky. Na slnkom ožarovaných skalách sa často vyskytujú jašterice. Neprístupné skalné steny aj bohaté lesy sú stanovišťom veľa vtákov. More je bohaté rybami aj druhými morskými živočíchmi. V podmorských jaskyniach sa donedávna vyskytoval stredomorský tuleň (sredozemna medvjedica), ktorému sa tu tiež hovorí morský človek (morski čovik). Milovníci prírody dúfajú, že sa tento dnes najzraniteľnejší živočíšny druh Stredomoria znova vráti.

Slávny francúzsky oceánograf Jacques Cousteau, ktorý sa tu potápal pred štyridsiatimi rokmi, vyhlásil, že je tunajšia voda jednou z najčistejších na svete.

Podľa legendy je Mljet práve tým ostrovom Ogýggia, na ktorého skaliskách stroskotal Homérov hrdina Odyseus a nedobrovoľne tu sedem rokov pobudol u nymfy Kalypsó. Iná legenda, o stroskotaní sv. Pavla na ceste do Ríma a uštipnutie hadom, sa viaže k ostrovu s gréckym názvom Melita, za ktorý sa dnes považuje Malta. Rovnako sa však vymenoval aj Mljet, a preto sa obyvatelia nevzdávajú myšlienky, že to bol práve ich ostrov.

Najvyšší vrchol ostrova velja Grad (513 m) sa týči v strednej časti ostrova. Stredozemný kras vytvára početné podzemné biotopy - uzatvorené aj polootvorené jaskyne, jamy, závrty a tzv blatiny, jazerá so slanou vodou prepojené s morom, ktoré v niektorých obdobiach vysychajú. Preslávená Odysseova jaskyňa (Odisejeva spilja) leží v skalnatom pobrežnom teréne južne od obce Babino Polje, správneho strediska ostrova. Jaskyňa Movriča sa pýši viac ako kilometrovou dĺžkou.