Lastovo

Súostrovie Lastovo sa skladá zo 46 ostrovov a útesov s celkovou rozlohou 56.2 km 2. Je situované na juhu Korčule a hlavný ostrov má rozlohu 46.9 km 2. Žije tu okolo 1200 obyvateľov. Najvyšším bodom je vrch Hum, vysoký 417 m.

Na západe sa v tesnej blízkosti ostrova nachádza ostrovček Prežba, ktorý je s hlavným ostrovom spojený mostom. Ostrov má väčšinou strmé brehy. Na južnom pobreží môžeme nájsť široký a hlboký záliv, ktorý poskytuje dobré podmienky pre kotvenie mnohých lodí. Na ktorého konci tejto zátoky leží osada Skrivena luka. Borový les na neďalekom myse Struga je vhodný pre kempovanie.

Na juhozápade ostrova je záliv Velo jazero a na severe Malo jazero. Oba zálivy sú dobre chránené pred vetrami. Na ostrove Lastovo sa nachádza celkovo sedem obcí. V súčasnosti je najväčšou obcou a správnym strediskom celého ostrova vnútrozemská obec Lastovo s 750 obyvateľmi.

Druhou najväčšou osadou je trajektový prístav a letovisko Ubli s 350 obyvateľmi. Štatút chránenej oblasti zabezpečuje tunajším ostrovom a ostrovčekom ochranu rastlinného a živočíšneho sveta a to ako na pevnine, tak v mori.

História a pamiatky

Ostrov mal v 11. - 12. storočí pod zvrchovanosťou chorvátsko-uhorského kráľovstva veľmi širokú autonómiu. V 13. storočí sa Lastovo dobrovoľne uchýlilo pod ochranu vtedajšej Dubrovníckej republiky. To trvalo až do roku 1602, kedy došlo k vzbure lastovských obyvateľov a dočasné zvrhnutie dubrovníckeho panstva. Dubrovník síce vzburu vojensky potlačil, ale pre rozhodný odpor obyvateľstva a pod tlakom okolitých štátov musel riešiť situáciu zmierlivou cestou. Stal sa opäť pánom ostrova, ale musel, hoci nerád, priznávať obyvateľstvu rôzne práva a privilégiá. Keď bol ostrov Lastovo po prvej svetovej vojne pridelený Taliansku, nechceli sa s tým obyvatelia zmieriť a organizovali rôzne sabotážne akcie. Od prvých dní rozpútali otvorený boj proti talianskej správe, po druhej svetovej vojne bol ostrov vrátený Chorvátsku v rámci Juhoslávie.

Ostrov Lastovo sa do povedomia turistov dostal až po vyhlásení samostatného chorvátskeho štátu, pretože za Titovej Juhoslávie nebol z vojenských dôvodov cudzincom povolený vstup na ostrov. Z tej doby tu ešte zostali opustené vojenské objekty, do ktorých sa však neodporúča vstupovať.